reklama

Prechádzka Podhradím

Je jar roku 1967. Bratislavu čakajú ťažké časy. Máme poslednú príležitosť prejsť sa po uličkách a námestiach, ktoré zakrátko budovateľský režim bezcitne vymaže a zostanú len fotkách a v pamäti starých Bratislavčanov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (238)

Najprv ale pár panoramatických pohľadov z petržalskej strany Dunaja, na miesta, kam sa za chvíľku vydáme:

Obrázok blogu

Na Vydricu a Zuckermandl.

Obrázok blogu

Na Rázusovo nábrežie: nad lavičkou nájomné domy z polovice 19. storočia - atraktívne bývanie na nábreží Dunaja.

Začneme pod Hradom, presnejšie pod jeho južnou hradbou. Smer: Rybné námestie, Rázusovo nábrežie, Vydrica, Zuckermandl.

Obrázok blogu

K hradbám v 30. rokoch 19. storočia pristavali tieto ľudové domčeky.

Obrázok blogu

Keby ich neboli v 70. rokoch zbytočne zbúrali, mohli tu byť reštaurácie či kaviarničky s výnimočným výhľadom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pozdĺž hradby sa dostávame k Žigmundovej bráne, prejdeme okolo nej...

Obrázok blogu

...vychutnáme si pohľad z výšky na Rybné námestie...

Obrázok blogu

...a sme na hornom konci Zámockých schodov. Kedysi sa z Hradu na Podhradie schádzalo pomedzi domčeky - z týchto ale nezostane nič:

Obrázok blogu

Kúsok nižšie máme na výber ako sa dostať dole, na začiatok Židovskej ulice a potom k synagóge: doľava Beblavého ulicou - pôvodne Malou zámockou, alebo doprava Zámockými schodmi.

Obrázok blogu

Urobíme to kompromisne. Nakukneme do Beblavého:

Obrázok blogu

A vydáme sa strmou a nepohodlnou, ale romantickou úzkou uličkou - takto ju opísal Tivadar Ortvay - Zámockými schodmi:

Obrázok blogu

Okolo niekdajšej radnice Podhradia...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

...s krásnym výhľadom na synagógu, ktorá už slúži ako štúdio československej televízie...

Obrázok blogu

...až zídeme na začiatok Židovskej ulice.

Obrázok blogu

Vľavo vidieť Zámocké schody, po ktorých sme prišli. Tento kút už v roku 1967 padal za obeť budovateľskému besneniu. Búralo sa aj to, čo sa nemuselo. Proste idioti.

Obrázok blogu

Z celej Židovskej prežil jedine dom U dobrého pastiera a neskororenesančná Zsigrayova kúria na opačnom konci, kde bude múzeum Židovskej kultúry. Objektu naľavo dostavajú moderné vnútro, nechali len fasádu a našťastie aj pivnice - aby v nich neskôr mohli otvoriť klub Azyl.

Obrázok blogu

Ešte jeden pohľad na Židovskú: za fasádami vľavo je Beblavého ulica, aj tieto domy budú mať dorobené moderné interiéry. A zbehneme smerom dole, k Dunaju...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

...popri neologickej synagóge...

Obrázok blogu

...cez Rybné námestie...

Obrázok blogu

...okolo trhov, kde sa v minulosti predávali najmä ryby ulovené v Dunaji.

Obrázok blogu

Z Rybného námestia sa postupne dostávame k Dunaju - prešli sme okolo meštianskeho pivovaru a vynorili sa z pravej strany ulice v pozadí, prešli okolo tej červenej škodovečky a Dunaj máme teraz za chrbtom.

Po pravej ruke nám začína Rázusovo nábrežie - tie vysoké domy, ktoré jasne vidieť na zábere z Petržalky, tie nad lavičkou... Ak by sme sa vydali tadiaľto, prišli by sme k hotelu Devín. Keď sa na rovnaké miesto postavíme za pár rokov, nad hlavou nám budú hučať autá jazdiace po Novom moste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prejdeme kúsok späť - smerom k červenej škodovečke:

Obrázok blogu

Objekt vzadu mal adresu Jeseninovo nábrežie č. 6. Naľavo od neho stojaca č. 8 a 10 boli v roku 1967 už asanované.

Priblížime sa teraz k zástavbe pred nami, pred značkou "daj prednosť v jazde!" prejdeme cez cestu a zastavíme sa v chládku posledného zo stromov. Naskytne sa nám takýto pohľad:

Obrázok blogu

Skrz prázdne miesto po asanovaných objektoch č. 8 a 10 na Jeseninovom nábreží vidíme Prídavkovu ulicu. Na tieto je kolmá Kálalova ulica - vychádza z ľavej strany fotografie, z Jeseninovho nábrežia, pretína Prídavkovu, mizne medzi žltým a sivým domom v strede fotografie a ústi na ulicu Vydrica.

Roh vyčnievajúci sprava fotografie patrí domu č. 6 na Jeseninovom nábreží - celý je pekne vidno na predposlednej fotografii.

Mierne sa otočme doľava a prejdime pár krokov. Vidíme západnú časť Jeseninovho nábrežia:

Obrázok blogu

Pred domom číslo 12 stojí stará Čezeta. Ulička vpravo je Kálalova. Ak by sme sa ňou vydali, preťali by sme Prídavkovu ulicu a vyšli na Vydricu. Tam by sa stačilo otočiť doprava a vynoril by sa impozantný pohľad so synagógou na konci ulice.

Poďme teraz na koniec Jeseninovho nábrežia a vráťme sa späť. Pozrieme si tieto pôvabné domy, ktoré už rátajú svoje posledné dni.

Obrázok blogu

To sú ony, odfotené z opačnej strany. Objekt vľavo: Jeseninovo nábrežie 16.

Obrázok blogu

Vraciame sa späť, smerom k Rybnému námestiu. Dom číslo 14 je už bez svojich obyvateľov.

Obrázok blogu

Opäť sa dostávame k 12-ke. Tá Čezeta tam ešte stále stojí.

Z rovnakého miesta - stačí sa len mierne otočiť doprava - ešte urobíme túto fotku:

Obrázok blogu

Na prázdnom mieste stáli domy Jeseninovo nábrežie č. 10 a 8. Keďže už ich niet, vidieť objekty číslo 16 - 12 (zľava) na Prídavkovej ulici rovnobežnej s nábrežím.

Prejdime ešte pár krokov smerom k Rybnému námestiu.

Obrázok blogu

Oproti predošlej snímke sme sa posunuli len kúsok doprava a mierne otočili doľava.

Z pravej strany obrázka vyčnieva Prídavkova 16, žltý nízky dom v strede je Prídavkova 18. Vysoký sivý oproti nemu je Prídavkova 11 - chrbtom načapený na domček z predminulej fotografie (Jeseninovo nábrežie 12), pred ktorým ešte asi stále stojí tá Čezeta.

Z ľavého rohu fotografie vedie medzi žltý nízky dom (v strede) a sivý dom (vpravo) tá kratučká Kálalova ulica ústiaca na Vydricu. Ak by sme ňou prešli a zahli doprava... ...áno, tadiaľ by sme došli k synagóge na Rybnom námestí; ak by sme zahli doľava, prišli by sme popri Arzenále na Zuckermandl. Tam sa aj dostaneme, nie však Vydrickou ulicou, ale Prídavkovou.

Prejdime teda prvou polovicou Kálalovej ulice až k nízkemu žltému rožnému domu v strede. Po pár krokoch sa nám naskytne takýto pohľad:

Obrázok blogu

Vpravo je Jeseninovo nábrežie, vľavo Prídavkova. Stena so zvyškami po susedných stavbách patrí domu č. 6 na Jeseninovom nábreží, okolo ktorého sme už šli. Za ním je ešte stále 4-ka, potom 2-ka a za ňou sa obe ulice spájajú do dolného konca Rybného námestia...

Prichádzame k tomu nízkemu žltému domu na rohu Prídavkovej a Kálalovej:

Obrázok blogu

Takto vyzerá z blízka, má krásny portál. Na tabuľkách vidno názvy ulíc: my ideme doľava - Prídavkovou, smerom od mesta, k Arzenálu.

Obrázok blogu

Ten portál jednoducho treba odfotiť.

Ulica vedie opäť na nábrežie. Tesne pred vyústením sa obzrieme odkiaľ sme prišli:

Obrázok blogu

Pred nami je prázdno po zničených domoch č. 17 a 19. V diaľke vidieť dom č. 18, pred ktorým sme zahli na túto, Prídavkovu, ulicu. Vedľa neho je vysoká 20-ka, domy č. 22 a 24 už nestoja, tie v blízkosti majú ešte stále adresu Prídavkova 26, respektíve 28. Po pravej ruke (mimo záberu) máme tie pôvabné domy na Jeseninovom nábreží, ktoré sme fotili pred chvíľou...

Obrázok blogu

Toto je dom číslo 34, to už sa ale dostávame späť na nábrežie, je tu koniec Prídavkovej ulice. Pod stromom vidieť dvorovú fasádu domu č. 35 na Vydrici, vinúcou sa rovnobežne, za domami, na ktoré sa pozeráme. Za chvíľu do nej namrkneme...

Odstúpime teraz trochu ďalej, nech sa nám do objektívu zmestí viac:

Obrázok blogu

Dom číslo 34 je vpravo, drobná 36-ka s dvorom zakrytým múrom zo strany ulice už padá za obeť budovateľskému besneniu. Takto vyzerá budovanie lepších zajtrajškov zblízka:

Obrázok blogu

Tu je to. Po pár ďalších krokoch prichádzame na miesto, kde sa stretáva Prádavkova ulica s Vydricou:

Obrázok blogu

Tie domy v demolácii z predošlej fotografie sa nám nevošli do záberu - sú tesne napravo.

Ak sa na rovnaké miesto postavíme za štyri desiatky rokov, uvidíme nechutný plot s billboardami a uprostred dieru, ktorou sa vstupuje do Účka (Subclub).

Prebehnime cez električkovú trať a nakuknime doprava - do Vydrice:

Obrázok blogu

Pred nami v diaľke je azda najhodnotnejšia stavba tejto časti mesta: Brauneckerov palác, alebo "Reťazový dom" s adresou Vydrica 42. Postavený bol niekedy okolo roku 1770, od roku 1908 v ňom bol sirotinec patra Scherza. Vo svahu nad ním bolo to, o čom si mnohí myslia, že to bola mešita. Nie je tomu tak, bol to len záhradný pavilón, vyhliadka na Dunaj...

Ak by sme prešli celou Vydricou, okrem povestných ľahkých dievčat by sme na jej konci narazili na neologickú synagógu, pred ktorou by sme vyliezli do Rybného námestia.

Na Rybnom námestí sme už ale boli, takže hajde na ten Zuckermandl.

Obrázok blogu

Po pravej ruke Vydrica č. 50. Posledný objekt pripadajúci časti Vydrica. Tá nízka fasáda na ľavej strane fotografie je bočná stena Arzenálu. Ulička medzi nimi je Šťuková - dá sa ňou dostať na Hrad a k uliciam nad Arzenálom - Floriánskej a Na hradnom vrchu.

Obrázok blogu

Vydrica č. 50 z druhej strany.

Mimochodom, keď budú tento dom búrať, všimnú si nejaké zvláštnosti: vysvitne, že je to vlastne obstavaná Vodná veža, ktorá kedysi dávno chránila brod cez Dunaj. Jej zakonzervované zvyšky budú môcť obdivovať nasledujúce generácie v "celej svojej kráse."

Ak sa Šťukovou ulicou prejdeme na prelome tisícročí (tesne okolo Vodnej veže, minieme ju po pravej ruke), kúsok hore vo svahu objavíme širokú a hlbokú dieru, so stenami vyloženými kamennými kvádrami. Bude to pozostatok starej ľadovne. Cez zimu sa do nej z primrznutého Dunaja nosil ľad a tam vydržal až dlho do leta. Slúžila ako zásobáreň pre mäsiarov, rybárov a podobne - veď mrazničky prišli až prednedávnom...

Obrázok blogu

Konečne Arzenál. Prvý objekt od strany mesta, ktorý už pripadal Zuckermandlu. Postavili ho v 16. storočí a pôvodne to bola kráľovská zbrojnica. Potom cisársky a kráľovský proviantný sklad a nakoniec - od 30. rokov minulého storočia - vojenská pekáreň.

Obrázok blogu

Východná časť Arzenálu. Vo svahu nad ním vidieť hostinec Belvedere. Úplne nepochopiteľne a zbytočne ho zbúrajú v roku 2009. Pritom to bude jeden z posledných svedkov Podhradia...

Obrázok blogu

Pohoda v chládku stromu pred západnou stranou Arzenálu...

Obrázok blogu

Pohľad z opačného konca, tam odkiaľ sme prišli. Ten roh úplne vzadu, to je Vydrica 50.

Po dofotení otočka na päte a pred nami stojí skutočný začiatok Zuckermandlu:

Obrázok blogu

A stáť bude ešte dlho. Bude v ňom reštaurácia Rybársky cech, neskôr Carabic's.

Obrázok blogu

Hneď za ním: rokokový, z 18. storočia, niekdajší dom lodníkov, potom Rybársky cech.

Obrázok blogu

Za voľnou parcelou po asanovaných malých domčekoch stojí kostol Najsvätejšej Trojice. Ešte dlho v ňom budú mať katolíci omše.

Obrázok blogu

Na druhej strane ulice stoja kúrie, v ktorých budú po rekonštrukcii múzeá: Kamperova (ďalej) a Sunyalova. Domček úplne vľavo nevydrží záver 60. rokov, oživiť sa ho podarí až oveľa neskôr, v rokoch 2003-05, vo forme vydarenej repliky, citlivo nadstavanej o jedno poschodie.

Obrázok blogu

Po pár metroch ešte jeden záber smerom odkiaľ prichádzame: s tými vyčnievajúcimi polkruhovými rondelmi - to je Brämmerova kúria, budúce sídlo Archeologickéh múzea SNM.

Toto je jediných pár stavieb, ktorým sa z celého Zuckermandlu rozprestierajúceho sa až po tunel podarí prežiť. Ostatné, vrátane tých dvoch naľavo, mať toľko šťastia nebudú...

Veď ďalej, smerom do kopca, už skaza napreduje rýchlo.

Obrázok blogu

Treba ho podoprieť, nech nespadne. Aj tak ale po týchto domčekoch nezostane ani stopy. A to bohužiaľ ani po dome, v ktorom žil svetoznámy Franz Xaver Messerschmidt - autor tých čudesných "pocitových hláv."

Od nás: Žižkova 30, 32 a 34. Posledné kroky našej prechádzky: prejdeme k úplne poslednému domu na tejto fotografii, opretého o dom cez ulicu.

Obrázok blogu

Predtým ešte ale portál podopretej Žižkovej 30.

Obrázok blogu

Kúsok ďalej, hore po Žižkovej ulici, sa na nás už usmievajú tie tri nádherné vežiaky postavené pri tuneli. V roku 1967 táto časť mesta už nadobro mizla.

Ďalej už preto nejdeme, okrem demolácie západného konca Zuckermandlu tam nie je čo vidieť - a to je len pre silné žalúdky. Chvíľa na vydýchanie sa, veď máme za sebou asi 1,5 kilometra.

A čas na cestu späť: dole po Žižkovej, minieme kúrie a Rybársky cech, okolo Arzenálu prejdeme na Vydricu a potom buď Jeseninovim nábrežím, Prídavkovou alebo Vydricou naspäť na Rybné námestie a do mesta... Odtiaľ už domov trafí každý...

* * *

Čo sa stalo s miestami, po ktorých sme sa pred krátkym časom prechádzali, všetci dobre vieme. Ďalší komentár to nepotrebuje:

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

* * *

Jedna otázka namiesto záveru: schválne, pamätáte si, kadiaľ sme to chodili?:

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zdrojom fotografií je archív Pamiatkového úradu SR. Ich autori sú: Borodáč, Ruttkayová, Jurík, Motaj, Bukšár.

Prvý z plánov trasy je výsek jednej z máp neskutočne kvalitnej historicko-urbanistickej štúdie "Bratislava - minulosť a budúcnosť, Prelomové obdobia mestského priestoru", vydavateľ OZ Bratislavské ostrovy, kolektív autorov, Bratislava 2009.

Upozorňujem čitateľov, že časť fotografií zobrazujúca ulice Zámocké schody a Beblavého pochádza z roku 1964; v roku 1967 už väčšina tamojších objektov neexistovala.

02.03.2011, 11:58: po upozornení čitateľa, že fotografia č. 3 (teraz č. 4) je (ako mnohé iné v archíve PÚ SR) prevrátená cez vertikálnu os, bola táto opravená a následne zamenená s fotografiou č. 4 (teraz č. 3); 02.03.2011, 22:36: pod fotografiou č. 45 bolo zmenené "evanjelici" na "katolíci."
Za chyby sa ospravedlňujem a za upozornenia pekne ďakujem!

Jakub Ďurinda

Jakub Ďurinda

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu