Posledné bitky o posledný industriál (aj o Tabakovú továreň)

Autor: Jakub Ďurinda | 5.11.2010 o 21:07 | (upravené 7.11.2010 o 18:41) Karma článku: 12,19 | Prečítané:  5609x

Pätnásť kilometrov západne od Bratislavy, v mestečku Hainburg an der Donau stojí na brehu rieky stará tabaková továreň. Pred pár rokmi bola zrekonštruovaná na výstavné a spoločenské centrum, dostala meno „Kulturfabrik“.

Posledné dni skladu tabaku z 19. storočia.Posledné dni skladu tabaku z 19. storočia.

Do historického areálu bratislavskej Tabakovej továrne medzi Mýtnou a Radlinského ulicou sa pred krátkym časom nasťahovali búracie mechanizmy. Stredová časť už neexistuje, dnes (zhodou okolností piatok, 5.11.2010) začal investor likvidovať najstarší a najcennejší objekt – sklad tabaku. Bohužiaľ, aj túto bitku o jednu z posledných industriálnych pamiatok kultúrni Bratislavčania prehrali.

Sklad tabaku pritom v minulosti bol národnou kultúrnou pamiatkou - čím pamiatkari jasne potvrdili jeho hodnotu – v roku 2007 bol však zo zoznamu pamiatok vyňatý. Oficiálny dôvod je, že bol príliš schátraný, neoficiálny asi taký, že sa zbytočne nebudú hádzať polená pod nohy investora pri jeho zámeroch vybudovať na tomto mieste absurdné výškové budovy.

Veď povinnosťou majiteľa pamiatkovo chráneného objektu je podľa zákona náležite sa oň starať, nie nechať ho schátrať, prípadne mu ešte pomôcť požiarom (sklad v auguste 2007 „čistou náhodou“ vyhorel, poškodil ho však iba mierne) a potom spolu s pamiatkarmi zrušiť jeho ochranu a dielo dokonať.

Za týmto rozhodne žiaden reálny záujem ochraňovať pamiatky nie je – čo za tým naozaj je, si zrejme bez problémov domyslí každý priemerne zmýšľajúci človek... Práve preto ani apelovanie ľudí z Klubu ochrany technických pamiatok na riaditeľku PÚ SR Katarínu Kosovú nemalo žiaden zmysel.

Tabaková továreň postupne mizne...Primitivizmus developerov bažiacich za každým metrom štvorcovým kancelárií a luxusných bytov, nečinnosť štátnych orgánov pamiatkovej starostlivosti či samospráv a rozpredávanie majetkov mesta, za ktorými je často skrytá ťažká korupcia, ale aj zlá legislatíva a nezáujem širšej verejnosti jednoducho v Bratislave nedávajú industriálnemu dedičstvu veľké šance na prežitie.

Industriál je pritom neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva. Nesie odkaz podstatného obdobia premeny agrárnych sídiel na moderné mestá, je súborom vzácnych architektonických, urbanistických, spoločenských a historických hodnôt, krehkou kombináciou techniky a umenia. Vzťah k nemu je obrazom kultúrnej vyspelosti spoločnosti...

Rakúsky Hainburg zďaleka nie je jediným príkladom zmysluplnej záchrany a znovuvyužitia priemyselných objektov, ktoré stratili pôvodnú funkciu – inde je to totiž štandard – a to už aj v našich končinách. V brnenskej Vaňkovke z druhej polovice 19. storočia je od roku 2005 nákupno-zábavné centrum, budovy starých textilných fabrík v poľskej Lodži sa menia na loftové byty, dokonca aj na Slovensku máme prvú lastovičku: zo schátraného mlynu v Šamoríne sa stal nevídaný hotel s nákupnou galériou. Akurát v Bratislave je to naopak...

Galerie Vaňkovka v Brne - elektrotechnická fabrika premenená na nákupné centrum.Síce aj tu oznámil investor zámer prebudovať Cvernovku na luxusné lofty, väčšina najcennejších priemyselných objektov a areálov je už nenávratne preč. Ako prvé padlo za bizarných okolností Kablo, nasledoval Danubius Elektrik po ktorom zostala prázdna parcela, potom prekrásna Gumon, ktorú nechal investor protizákonne zbúrať počas predĺženého víkendu atď. A teraz Tabaková továreň – dnes už azda najstarší (z polovice 19. storočia) a jeden z najväčších industriálnych súborov v meste.

Na druhej strane však ešte stále je o čo zabojovať: neistý osud čaká pivovar Stein či historické objekty Matadoru, ale aj Cvernovku, keďže jej najcennejšie časti vo vnútri areálu chránené nie sú. Ohrozené je kultové PKO, ktorého prvotné poslanie tiež súviselo s priemyslom, nakoľko bolo budované ako výstavný areál Dunajských veľtrhov, či Starý most, ktorý mal byť Ďurkovského „skvelým“ nápadom nahradený štvorprúdovou diaľnicou ústiacou priamo na secesné Šafárikovo námestie...

Tu však nejde len o ničenie industriálnych pamiatok. V mestskom prostredí ich likvidáciou dochádza k narúšaniu a znehodnocovaniu celých architektonicky a urbanisticky príbuzných lokalít, mestských štvrtí. Následná prehustená výšková zástavba vedie oi. napríklad aj k väčším nárokom na dopravu, tie k zvyšovaniu exhalátov, prašnosti a hlučnosti a teda v konečnom dôsledku k zníženiu komfortu a kvality života tamojšieho obyvateľstva.

Aj po Gumonke zostala len prázdna parcela.

Nakoniec aj podľa jednej zo štúdií mal byť sklad tabaku zachovaný, vzniknúť tu mala obchodná galéria. Nestalo sa. V areáli Tabakovej továrne ale ešte stále stojí historická administratívna budova – žiadosť o vyjadrenie k jej asanácií podanú investorom má od minulého týždňa na stole Krajský pamiatkový úrad v Bratislave...

Zostáva nám posledných pár príležitostí ako zachovať pamäť na priemyselnú minulosť Bratislavy, mesta kedysi presláveného svojimi výrobkami po celom svete. Bolo by dobré zobudiť sa skôr, než bude časť našej identity a histórie tohto mesta úplne vygumovaná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne druhé miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?