Dal sa Hrad obnoviť, dá sa aj Podhradie!

Autor: Jakub Ďurinda | 15.2.2008 o 21:34 | Karma článku: 13,05 | Prečítané:  8784x

Koncom tridsiatych rokov prišlo rozhodnutie Bratislavský hrad zbúrať a na jeho mieste postaviť modernú budovu Krajinského úradu. Projekt sa začal realizovať, zastavil ho až rozpad republiky. V roku 1942 sa uskutočnila medzinárodná súťaž na univerzitné mestečko, ktoré malo stáť na hradnom kopci. Víťazný návrh bratov La Padulovcov, Talianov z Ríma, počítal s jeho asanáciou. Peniaze na jeho stavbu sa však vďaka vojne nenašli. Podobne choré návrhy talianskych architektov sa objavujú v Bratislave aj po vyše pol storočí. Tentokrát v súvislosti s, len o pár krokov vzdialenejším, Podhradím...

* * *

1.jpg

"Hrad stratil kráľovskú slávu a potom už len strácal so svojej vznešenosti, kým ho nepremenili na kasárne. Vojaci v historickej budove, to je takmer záruka jej zničenia."

2.jpg

"Na Hrade horelo už predtým roku 1797, vcelku bez tragických dôsledkov, požiar 30. mája 1811 sa však tak rozšíril, že horel nie len celý Hrad, ale aj Podhradie a bolo čo robiť, aby sa uchránilo aspoň mesto."

3.jpg

"Bol to smutný, ale nevídaný pohľad na ozrutnú očadenú ruinu, onen neskôr príslovečný "obrátený stôl", ktorý sa takmer na 150 rokov stal súčasťou mestskej siluety."

4.jpg

"Každý mal dojem, že vonkajšie múry sú už u konca a vnútra už ani nebolo. Zo susedných dedín prichádzali sedliaci a odvážali popadané kamene, aby si z nich za svojím domom postavili humno. V ruinách sídlili holuby, jastraby, ježe, potkany a myši. Chodili sem milenci, ale aj zločinci."

5.jpg

"Skaza však napredovala sama od seba, ba z roka na rok sa zrýchľovala. Na jeseň 1941 sa za veľkého rachotu zrútil celý vnútrajšok severného krídla hradu. Na nádvorí sa nakopil zával, ktorý odhadovali na 600 až 2000 kubíkov sutiny. Ešte roku 1940 sa dalo prejsť po hlavnom schodisku na najvyššie poschodie hradu, o 10 rokov bolo už z prízemia vidieť oblohu."

9.jpg

"Takmer všetky klenby sa zosypali. Aj zvyšok severného múru hrozil, že môže kedykoľvek spadnúť. Z celého objektu držali vlastne už len vonkajšie múry. Stropy mali len suterény a niekoľko miestností na západe, severe a pod Korunnou vežou."

10.jpg

"Vnikli tam rozliční zvedavci a najmä zlodeji stavebného materiálu a za niekoľko mesiacov vraj napáchali väčšie škody, ako dokázal čas za niekoľko desaťročí. Zrútila sa klenba mosta cez priekopu a kus vnútorného múru až do výšky troch poschodí."

11.jpg

Našťastie sa aj v takto neprajnej situácii našli ľudia, ktorý sa postavili za jeho záchranu. Azda najväčšiu zásluhu na tom majú národný umelec Janko Alexy a prof. Dr. Ing. Arch. Alfred Piffl CSc. Ten prvý, rodák z Liptovského Mikuláša, prispel neúnavným vypisovaním listov vyzývajúcich úrady, politikov a osobnosti k jeho záchrane a nie k zamýšľanej likvidácii. Ten druhý, rodák z Ústí nad Orlicí, riadny profesor Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, postavil proti demolácii svoje odborné názory. Jeho výskumy dokázali, že asanácia nie je to jediné, na čo je hrad odkázaný, na ich základe bola potom navrhnutá smernicu na úplnú rekonštrukciu paláca a obnovu areálu.

12.jpg

Väčšia časť hradu je teda replika. A nikomu to nevadí...

13.jpg

Dnes si už Bratislavu bez Hradu zrejme ani nedokážeme predstaviť. A asi ani necheme...

hrad.jpg

* * *

18.jpg

"Nielen človek, ale aj mesto môže mať svoj príbeh hodný hoci románu. Aj Bratislava má taký príbeh - drámu, či skôr tragédiu, lebo je to príbeh tragicky boľavý, nezhojený, nie však bez nádeje: možno naozaj nadíde čas, keď sa aj v Bratislave slovo a najmä čin vráti ľudom zapáleným, ale aj znalým, ľuďom s úctou k minulosti a vierou v budúcnosť."

20.jpg

"Nebol to veľký priestor. Široký bol od 150 do 250 metrov, ohraničený na jednej strane vyše stometrovým hradným vrchom a na druhej strane Dunajom a komunikáciou na jeho brehu. Od východu na západ viedli dve takmer rovnobežné, kľukaté uličky, Prídavkova a Vydrická, široké päť, maximálne sedem metrov. Spojili sa do malého námestia pred tereziánskou kasárňou a za ním sa znova rozdvojili do Podhradského nábrežia a Žižkovej ulice."

24.jpg

"Táto dvojica bola veľmi dlhá, merala asi 700 metrov, a preto ju každých 70 metrov spojilo desať priečnych uličiek. Utvárali romantické zákutia, ktorým zodpovedala aj výška domov; azda dva či tri mali tri poschodia, len o málo viac dve, ostatok jedno poschodie alebo len prízemie."

23.jpg

"Do mesta sa po tisíckach sťahovali noví ľudia a pre nich bolo Podhradie už len špinavou a hnilou hanbou, ktorej sa treba zbaviť čo najskôr. A aj sa tak dialo. Niečo sa zbúralo pri budovaní výpadovky a niečo pri dokončovaní tunela. Všetko v mene Budúcnosti. Vežiaky postavené pri tuneli, ktorým padol za obeť celý koniec Žižkovej ulice, mali ukázať, aká bude krásna a svetlá."

19.jpg

"Do úzkych uličiek čoraz častejšie vchádzali demolačné čaty, nič nešanovali, murivo brali aj s mrežami určenými do múzea, zrútili strop, ktorý pochoval stenu, kde pod omietkou boli skryté údajne Petöfim vlastnoručne napísané verše, zmizol podhradský maják, ktorý kedysi osvetľoval pontónový most, zmizol dom, kde pekár Korče piekol svetoznáme orechové a makové bratislavské rožky, a ďalší, kde cukrár Čazim Razim ponúkal zmrzlinu nekonečnému radu záujemcov, zrúcal sa dom č. 46 na Vydrickej ulici, hoci v ňom boli zachované zvyšky pevnosti a slávneho Kempelenovho vodovodu."

25.jpg

"18. mája 1968
Pesimistická nálada - ľudia videli, že Zuckermandel definitívne mizne. Zostanú iba nostalgické spomienky na túto kedysi čarovnú časť mesta."

buranie.jpg


* * *

"Potom sa začal stavať Nový most a vtedy sa začalo rúcať do radu. Zmizli nie len domy, ale aj ulice a námestia." Dnes nám ich chcú vrátiť. Takéto:

vydrica.jpg

"10. októbra 1970
Správa o nábreží je hotová. Opiera sa o dvadsaťjeden rokov práce - roku 1949 som zadával študentom domy na zakreslenie a zameranie, oveľa skôr, ako sem prišli búracie mechanizmy. Nik mi to neprikázal. Dnes je materiál hotový, použije sa, keď príde čas na rekonštrukciu Zuckermandlu. Toho sa asi nedožijem. Súčasné priority sú inde..."
 
 
Citácie sú prevzaté zo "Zlatej knihy Bratislavy" a publikácie "Bratislava Podhradie svedectvo pohľadníc" od Pavla Dvořáka a z denníka prof. Alfreda Piffla, ktorý vyšiel knižne vo vydaveteľstve PT Alberta Marenčina pod názvom "Zápas o Bratislavský hrad ".
Fotografie 1,7,8,13,14,15,17 pochádzajú z knihy "Bratislava stavebný vývin a pamiatky mesta", redaktor publikácie O. Fabiánová, Vydavateľstvo SAV v Bratislave, 1961. Fotografie 3,5,6,9,10,16 sú použité z publikácie "Bratislava", zostavil E. Lazišťan, Osveta 1959. Fotka č. 4 je zo "Zlatej knihy mesta Bratislavy", zostavil a vydal D. Strelinger, 1928. Obrázok č.2 je kópia akvatinty GMB, publikovaná v "Tak rástla Bratislava", A. Szönyi, Vydavateľstvo Pallas, n.p., 1978. Záber č. 12 je prevzatý z publikácie "Premeny Zuckermandla", R. Fiľo, O. Pöss, A. Šilberský, SNM, 2006. Fotky 11, 18 a 19 pochádzajú z internetových stránok www.earthinpictures.com, www.ba.foxy.sk a www.vydrica.com
Číslované sú odhora nadol.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.


Už ste čítali?