reklama

Dal sa Hrad obnoviť, dá sa aj Podhradie!

Koncom tridsiatych rokov prišlo rozhodnutie Bratislavský hrad zbúrať a na jeho mieste postaviť modernú budovu Krajinského úradu. Projekt sa začal realizovať, zastavil ho až rozpad republiky. V roku 1942 sa uskutočnila medzinárodná súťaž na univerzitné mestečko, ktoré malo stáť na hradnom kopci. Víťazný návrh bratov La Padulovcov, Talianov z Ríma, počítal s jeho asanáciou. Peniaze na jeho stavbu sa však vďaka vojne nenašli. Podobne choré návrhy talianskych architektov sa objavujú v Bratislave aj po vyše pol storočí. Tentokrát v súvislosti s, len o pár krokov vzdialenejším, Podhradím...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (92)

* * *

Obrázok blogu

"Hrad stratil kráľovskú slávu a potom už len strácal so svojej vznešenosti, kým ho nepremenili na kasárne. Vojaci v historickej budove, to je takmer záruka jej zničenia."

Obrázok blogu

"Na Hrade horelo už predtým roku 1797, vcelku bez tragických dôsledkov, požiar 30. mája 1811 sa však tak rozšíril, že horel nie len celý Hrad, ale aj Podhradie a bolo čo robiť, aby sa uchránilo aspoň mesto."

Obrázok blogu

"Bol to smutný, ale nevídaný pohľad na ozrutnú očadenú ruinu, onen neskôr príslovečný "obrátený stôl", ktorý sa takmer na 150 rokov stal súčasťou mestskej siluety."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

"Každý mal dojem, že vonkajšie múry sú už u konca a vnútra už aninebolo. Zo susedných dedín prichádzali sedliaci a odvážali popadanékamene, aby si z nich za svojím domom postavili humno. V ruináchsídlili holuby, jastraby, ježe, potkany a myši. Chodili sem milenci,ale aj zločinci."

Obrázok blogu

"Skaza však napredovala sama od seba, ba z roka na rok sa zrýchľovala. Na jeseň 1941 sa za veľkého rachotu zrútil celý vnútrajšok severnéhokrídla hradu. Na nádvorí sa nakopil zával, ktorý odhadovali na 600 až2000 kubíkov sutiny. Ešte roku 1940 sa dalo prejsť po hlavnom schodiskuna najvyššie poschodie hradu, o 10 rokov bolo už z prízemia vidieťoblohu."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

"Takmer všetky klenby sa zosypali. Aj zvyšok severného múruhrozil, že môže kedykoľvek spadnúť. Z celého objektu držali vlastne užlen vonkajšie múry. Stropy mali len suterény a niekoľko miestností nazápade, severe a pod Korunnou vežou."

Obrázok blogu

"Vnikli tam rozliční zvedavci a najmä zlodeji stavebného materiálu a zaniekoľko mesiacov vraj napáchali väčšie škody, ako dokázal čas zaniekoľko desaťročí. Zrútila sa klenba mosta cez priekopu a kusvnútorného múru až do výšky troch poschodí."

Obrázok blogu

Našťastie sa aj v takto neprajnej situácii našli ľudia, ktorý sa postavili za jeho záchranu. Azda najväčšiu zásluhu na tom majú národný umelec Janko Alexy a prof. Dr. Ing. Arch. Alfred Piffl CSc. Ten prvý, rodák z Liptovského Mikuláša, prispel neúnavným vypisovaním listov vyzývajúcich úrady, politikov a osobnosti k jeho záchrane a nie k zamýšľanej likvidácii. Ten druhý, rodák z Ústí nad Orlicí, riadny profesor Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, postavil proti demolácii svoje odborné názory. Jeho výskumy dokázali, že asanácia nie je to jediné, na čo je hrad odkázaný, na ich základe bola potom navrhnutá smernicu na úplnú rekonštrukciu paláca a obnovu areálu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Väčšia časť hradu je teda replika. A nikomu to nevadí...

Obrázok blogu

Dnes si už Bratislavu bez Hradu zrejme ani nedokážeme predstaviť. A asi ani necheme...

Obrázok blogu



* * *

Obrázok blogu

"Nielen človek, ale aj mesto môže mať svoj príbeh hodný hoci románu.Aj Bratislava má taký príbeh - drámu, či skôr tragédiu, lebo je topríbeh tragicky boľavý, nezhojený, nie však bez nádeje: možno naozajnadíde čas, keď sa aj v Bratislave slovo a najmä čin vráti ľudomzapáleným, ale aj znalým, ľuďom s úctou k minulosti a vierou vbudúcnosť."

Obrázok blogu

"Nebol to veľký priestor. Široký bol od 150 do 250 metrov,ohraničený na jednej strane vyše stometrovým hradným vrchom a na druhejstrane Dunajom a komunikáciou na jeho brehu. Od východu na západ viedli dve takmer rovnobežné, kľukaté uličky,Prídavkova a Vydrická, široké päť, maximálne sedem metrov. Spojili sado malého námestia pred tereziánskou kasárňou a za ním sa znovarozdvojili do Podhradského nábrežia a Žižkovej ulice."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

"Táto dvojica bola veľmi dlhá, merala asi 700 metrov, a preto jukaždých 70 metrov spojilo desať priečnych uličiek. Utvárali romantickézákutia, ktorým zodpovedala aj výška domov; azda dva či tri mali triposchodia, len o málo viac dve, ostatok jedno poschodie alebo lenprízemie."

Obrázok blogu

"Do mesta sa po tisíckach sťahovali noví ľudia a pre nich boloPodhradie už len špinavou a hnilou hanbou, ktorej sa treba zbaviť čonajskôr. A aj sa tak dialo. Niečo sa zbúralo pri budovaní výpadovky aniečo pri dokončovaní tunela. Všetko v mene Budúcnosti. Vežiakypostavené pri tuneli, ktorým padol za obeť celý koniec Žižkovej ulice,mali ukázať, aká bude krásna a svetlá."

Obrázok blogu

"Do úzkych uličiek čoraz častejšie vchádzali demolačné čaty, nič nešanovali, murivo brali aj s mrežami určenými do múzea, zrútili strop, ktorý pochoval stenu, kde pod omietkou boli skryté údajne Petöfim vlastnoručne napísané verše, zmizol podhradský maják, ktorý kedysi osvetľoval pontónový most, zmizol dom, kde pekár Korče piekol svetoznáme orechové a makové bratislavské rožky, a ďalší, kde cukrár Čazim Razim ponúkal zmrzlinu nekonečnému radu záujemcov, zrúcal sa dom č. 46 na Vydrickej ulici, hoci v ňom boli zachované zvyšky pevnosti a slávneho Kempelenovho vodovodu."

Obrázok blogu

" 18. mája 1968
Pesimistická nálada - ľudia videli, že Zuckermandel definitívne mizne.Zostanú iba nostalgické spomienky na túto kedysi čarovnú časť mesta."

Obrázok blogu


* * *

"Potom sa začal stavať Nový most a vtedy sa začalo rúcať do radu. Zmizli nie len domy, ale aj ulice a námestia." Dnes nám ich chcú vrátiť. Takéto:

Obrázok blogu

" 10. októbra 1970
Správa o nábreží je hotová. Opiera sa o dvadsaťjeden rokov práce - roku1949 som zadával študentom domy na zakreslenie a zameranie, oveľa skôr,ako sem prišli búracie mechanizmy. Nik mi to neprikázal. Dnes jemateriál hotový, použije sa, keď príde čas na rekonštrukciuZuckermandlu. Toho sa asi nedožijem. Súčasné priority sú inde..."     Citácie sú prevzaté zo "Zlatej knihy Bratislavy" a publikácie "Bratislava Podhradie svedectvo pohľadníc" od Pavla Dvořáka a z denníka prof. Alfreda Piffla, ktorý vyšiel knižne vo vydaveteľstve PT Alberta Marenčina pod názvom " Zápas o Bratislavský hrad ". Fotografie 1,7,8,13,14,15,17 pochádzajú z knihy "Bratislava stavebný vývin a pamiatky mesta", redaktor publikácie O. Fabiánová, Vydavateľstvo SAV v Bratislave, 1961. Fotografie 3,5,6,9,10,16 sú použité z publikácie "Bratislava", zostavil E. Lazišťan, Osveta 1959. Fotka č. 4 je zo "Zlatej knihy mesta Bratislavy", zostavil a vydal D. Strelinger, 1928. Obrázok č.2 je kópia akvatinty GMB, publikovaná v "Tak rástla Bratislava", A. Szönyi, Vydavateľstvo Pallas, n.p., 1978. Záber č. 12 je prevzatý z publikácie "Premeny Zuckermandla", R. Fiľo, O. Pöss, A. Šilberský, SNM, 2006. Fotky 11, 18 a 19 pochádzajú z internetových stránok www.earthinpictures.com, www.ba.foxy.sk a www.vydrica.com Číslované sú odhora nadol.

Jakub Ďurinda

Jakub Ďurinda

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu