reklama

Pohromy na Podhradí

Úplne v tichosti, takmer bez akýchkoľvek informácií v médiách, bez verejnej diskusie, na najexponovanejších miestach mesta, schyľuje sa k pohromám, ktoré poznačia výzor Bratislavy na niekoľko ďalších desaťročí. A hneď k dvom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Obrázok blogu

Beblavého

Na hornom konci historickej Beblavého ulice - hlavnom prístupe na Hrad z mesta - sa stavia nový dom. Spolu s nezrovnalosťami okolo výstavby na to upozornili Bratislavské noviny koncom septembra.

Beblavého ulica je jediná, ktorá si na svahu hradného kopca zachovala historický charakter. Denne po nej prejdú stovky, možno tisíce, domácich aj zahraničných turistov. Je súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie, ako aj ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad.

Obrázok blogu


Beblavého ulica si doteraz zachovala historický ráz, aj vďaka tomu, že len tak-tak prežila
komunistické ničenie - fasády zostali pôvodné, vnútra domov dostavali po ich asanácii v 60. a 70. rokoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bohužiaľ, v Bratislave sa aj v pamiatkovej rezervácii robia vážne zásahy bez akéhokoľvek vzťahu k prostrediu a duchu miesta. Dôkazom je aj táto výstavba len pár krokov od Žigmundovej brány z 15. storočia: spomínaný dom bude totiž moderný. Nič proti moderným objektom, veď doba ide dopredu, ale tu jednoducho niečo takého nemá čo robiť:

Obrázok blogu



Obrázok blogu


Výkresy zo stavebného povolenia: žiadna kompaktná fasáda, chaoticky rozmiestnené okná a okenné osi, namiesto tradičných materiálov nevhodné moderné materiály...

Takáto stavba bude v príkrom kontraste s ostatnými historickými objektmi ulice, vizuálne naruší hlavný prístup k národnej kultúrnej pamiatke Bratislavský hrad a znehodnotí nielen dotknutú lokalitu, ale svojím exponovaným umiestnením na najvyššej parcele ulice aj celú panorámu hradu a Bratislavy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Investor je Ing.arch. Dušan Fischer a Ing.arch. Katarína Fischerová. Stavbu naprojektoval ateliér Bogár Králik Urban. Treba uznať, že páni majú skutočne cit k prostrediu - takto bude vyzerať strešná krytina:

Obrázok blogu


Krytina Tecu Gold. Zdroj: www.ediportale.com

Skutočne krásne sa to bude z druhej strany Dunaja lesknúť, päsť na oko...

Proti stavbe protestoval otvoreným listom kunsthistorik Jozef Lenhart. Tlačovou správou ho podporila iniciatíva Bratislava otvorene. Žiadali primátora a hlavnú architektku, aby sa napríklad jednaním so stavebníkom pokúsili o prehodnotenie aspoň fasád objektu (ideálne však o zmenu projektu na repliku pôvodného historického domu) a zasadili tak za zachovanie historických a kultúrnych hodnôt Bratislavy. Či na to minuli aspoň sekundu svojho času, ťažko povedať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Vydrica

Ešte horšie to vyzerá s Vydricou - rovnako súčasťou Mestske pamiatkovej rezervácie a ochranného pásma Hradu. 19. októbra bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Začiatok územného konania bol ohlásený 27. júla, ústne konanie bolo 8. septembra - cez prázdniny je totiž väčšia pravdepodobnosť, že to narazí na minimálny odpor, robilo sa to tak aj za Ďurkovského a Petreka.

Deje sa tak, na základe starého, nejednoznačného a úplne zlého územného plánu zóny z roku 2006, ktorý ušili Ďurkovského úradníci na mieru investorovi. Stavebný zákon (§30, ods. 4) pritom hovorí o povinnosti obce najmenej raz za štyri roky preskúmať územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo nový územný plán...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Koniec 60tych rokov...

Aj tu hrá kľúčovú úlohu ateliér Bogár Králik Urban Králik a rovnako, ako v predošlom prípade, ani tu miesto a prostredie nehrá žiadnu rolu. Nielen že tu vyrastie moderná štvrť, vyrastie tu ďalšia Petržalka - podľa územného rozhodnutia má mať mnoho stavieb až 8 podlaží! Počíta sa s terasou (32 metrov širokým premostením s objektom občienskej vybavenosti) cez električkovú trať a objektom na nábreží na jej konci, odsekávaním z hradného brala a ďalšími podobnými absurditami.

Mimochodom, tam kde územný plán zóny hovorí o maximálnej povolenej výške zástavby 160 m n. m. a možnosti podvihnutia na obmedzenej ploche do výšky 166,5 m n. m., tam územné rozhodnutie uvádza "celý objekt zastrešený plochou strechou vo výške 166,5 m n. m." (objekt SO-V8b)...

Pritom z viacerých ankiet jednoznačne vyplýva, že si verejnosť praje oživenie Vydrice formou historizujúcej zástavby, podobne ako sa formou replík pôvodných objektov podarilo oživiť Varšavu (potom bola zaradená na zoznam UNESCO), či Drážďany.

Obrázok blogu


Anketa zo stránky Bratislavských novín.

Ale nie je to len o tom, či budú budovy zo skla a železobetónu, alebo z tradičných materiálov; či budú mať plochú strechu, alebo šikmú škridlovú. Je to aj o životnom prostredí, o doprave - čo spraví výšková prehustená zástavba v tejto lokalite s už aj tak preplnenými dopravnými tepnami tuší asi len málokto. Ale je to hlavne o koncepte, o vízií, o urbanizme. Už dávno je jasné, že Staromestskú ulicu a privádzače na Nový most bude treba riešiť, že celá táto lokalita bude musieť byť prehodnotená. Namiesto hľadania vízie ako má celý tento priestor vyzerať o 10, 20, hoc aj sto rokov a kladenia otázok "čo tam má byť", "pre koho to má byť", "aké funkcie má ponúkať" a ich diskutovania s verejnosťou si investor za pomoci mesta a mestskej časti Staré mesto slepo rieši svoje metre štvorcové. Dnes asi žiadne väčšie zmeny privádzačov Nového mostu a Staromestskej nepripadajú do úvahy, ale je potrebné s niečim takýmto aspoň uvažovať. A potom sa aj tento, dnes voľný priestor, bude javiť v úplne inom svetle...

Primátor Ftáčnik je zrejme vizionár: pred voľbami na billboardoch sľuboval otvorenú a s občanmi diskutujúcu samosprávu, na ďalších - s vizualizáciou mrakodrapov na Vydrici - sa pýtal, či ľuďom prekáža živelná výstavba. A presne takýmto smerom sa to uberá: živelná výstavba, mrakodrapy na Podhradí...

Obrázok blogu

Mesto malo ako účastník konania možnosť odvolať sa, územné rozhodnutie zastaviť a vytvoriť tak priestor pre aktualizáciu územného plánu zóny Podhradie a hlavne pre širokú verejnú diskusiu - listom o to kompetentných žiadala aj Bratislava otvorene. Neodvolalo sa. A zrejme už ani neodvolá, dead-line je v pondelok 12. decembra. Ide síce o dedičstvo z čias Ďurkovského zlodejskej éry, ale keď už o takto citlivom probléme dnes mesto ani mestská časť nemieni diskutovať, tak o čom inom?!


Kde je problém?

Pamiatkári schvaľujú svojim známym developerom, čo si na úrade podávajú kľučky, všetko, čo im tam prinesú. Ani generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Katarína Kosová, ani riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič by v normálne fungujúcej krajine na svojich stoličkách už dávno nesedeli. Prijatie toľko potrebných "Zásad pamiatkovej starostlivosti a ochrany" budú brzdiť dovtedy, dokiaľ v meste nezostane voľný posledný meter štvorcový a nebude čo zničiť (a potom už žiadnemu developerovi prekážať nebudú)...

Hlavná architektka aj napriek snahe len ťažko niečo sama zmôže, útvar hlavnej architektky mesta je poddimenzovaný. Navyše má iba poradný hlas, nemá štatutárne právo.

Primátor a starostka Starého mesta prečo to neriešia, nevedno.

Mestskí poslanci možno vo väčšine prípadov ani len nevedia, že sa niečo takéto podstatné pripravuje, resp. už stavia. Neviem o tom, že by sa okrem Jána Budaja niekto iný v týchto veciach angažoval.

Jakub Ďurinda

Jakub Ďurinda

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu