Potreba plánu vychádza z nutnosti prekonať deliacu čiaru v podobe nájazdového telesa Nového mostu a Staromestskej ulice, ktorá pred tridsiatimi rokmi oddelila hradný areál od mesta a dodnes bráni v rozširovaní centra smerom na západ. Celá téma je o to horúcejšia, že sa v tomto období rozhoduje o budúcej podobe časti Vydrice pod hradným bralom, vo vlastníctve spoločnosti Vydrica a.s.
Štvrť Vydrica pred vyše pol storočím. Jej väčšiu časť pripravil o život Nový most.
Plán vychádza z projektu arch. dipl. Ing. Dr. tech. Jána Kočího, pôvodom slovenského architekta pôsobiaceho vo Viedni, ktorý ho navrhol ešte v roku 1991. So záujmom naň hľadelo aj vtedajšie vedenie mesta - na rozdiel od mnohých iných návrhov riešiacich obnovu Podhradia totiž ráta so zachovaním Nového mostu, ktorý dnes zaberá časť z jeho územia a ktorého by sa Bratislavčania asi neradi vzdali.
Návrh architekta Jána Kočího z roku 1991.
V prvej fáze by sa mal uvoľniť ľavý breh Dunaja rozrezaním nájazdovej rampy Nového mostu a jej nahradením novými, pozdĺžnymi s tokom rieky. Pod priestorom Rybného námestia sa počíta s trojposchodovými podzemnými garážami. Prechodom cez ne sa bude dať pokračovať Staromestskou ulicou, ktorá by sa mala "zakopať pod zem" – tá je už aj dnes niekoľko metrov pod jej pôvodnou úrovňou. Pod zem by sa tiež mala preložiť trasa električiek na nábreží. Pri zjazdoch z mostu vznikne zastávka MHD prepojená s podzemnou zastávkou električiek aj so záchytným podzemným parkoviskom.
Až na takto uvoľnenom území bude následne možné pristúpiť k samotnej pamiatkovej obnove zničených štruktúr Podhradia. Projektanti by mali čerpať najmä z 12-zväzkového dokumentačného výskumu, ktorý pred ich zničením vykonal Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (dnešný Pamiatkový úrad SR), zo 6-zväzkovej práce prof. Dr. Ing. Arch. Alfréda Piffla, CSc. ako aj z bohatého fondu dochovaných plánov, pohľadníc a fotografií. Nepočíta sa s presnou obnovou všetkých zaniknutých objektov – nevyhovujúce, najmä jednoposchodové budovy by mali byť nadstavané o ďalšie poschodia, respektíve nahradené novými v podobnom architektonickom štýle ako ich okolie. Všetky interiéry s výnimkou niekoľkých najvzácnejších objektov budú prispôsobené dnešným štandardom a upravené tak, aby spĺňali dnešné normy.
Znovu tak ožije Vydrica s Rybným námestím aj zástavba na východnej strane Židovskej ulice.
Zrenovovaná synagóga neológov na Rybnom námestí by mala slúžiť kultúrnym účelom, podobne ako synagóga v Nitre .
Odvážne vyzerajúci projekt si aj napriek svojej náročnosti vyžiada len zlomok financií v porovnaní s investíciou do mostu Apollo. Uvoľnené lukratívne pozemky v Podhradí budú však následne odpredané s podmienkou obnovenia pôvodných štruktúr, čím sa mestu časť prostriedkov vráti. Do budúcna sa počíta aj s príjmami zo zvýšeného turistického ruchu.
Vznikne tak jedna z najkrajších štvrtí v meste, historické centrum sa zväčší na dvojnásobok. Predpokladá sa významné zvýšenie záujmu turistov o Bratislavu. Riešenie dopravy, najmä podzemné záchytné parkovisko pod Rybným námestím by mali výrazne odľahčiť dopravu v celom meste.
Zrejme najväčší projekt v dejinách Bratislavy bude tiež rehabilitáciou histórie mesta a najmä dôkazom kultúrnej vyspelosti Bratislavčanov.
Pôvodný Kočího projekt nerátal so zakopaním Staromestskej ulice pod zem.
Pôdorysný plán (vyššie) Kočího návrhu sa objavil v publikácii Pavla Dvořáka "Bratislava Podhradie svedectvo pohľadníc"; 3D náčrt (nižšie) je prevzatý z Národnej obrody z 27. júna 1991.
